Nevzdávajme sa!

Autor: Natália Šimonová | 10.10.2015 o 12:10 | Karma článku: 2,68 | Prečítané:  685x

Želám všetkým krásny deň! Po dlhšej dobe prichádzam z ďalším článkom. Tak sa pohodlne usaďte. Začíname. :)

Je ťažké začínať odznova. Zase všetko to čo už človek zažil. Opäť nové prostredie, opäť nová komunita ľudí. Len my starneme a neposúvame sa. To boli moje pocity a občas aj sú. 

Viete, je fajn pokiaľ sa zatnete a idete si za svojím. Aj ja si idem. Škoda, že už pár rokov a občas mám sama pocit, že nevidím výsledky. Potom príde niekto alebo niekoho stretneme a povie vám, že vás obdivuje, lebo toto by nedokázal a nevydržal. Poviete si fajn. Potom sa to stane druhýkrát, tretí a to vás nakopne ešte viac a postavíte sa svojej vlastnej niekedy lenivosti, niekedy už premotivavanosti alebo jednoducho nechuti tvárou v tvár. 

Opäť sa postavíte z pomyselného dna, s ktorého ste sa postavili snáď stokrát ak nie viac a začnete pracovať. 

Príde obdobie eufórie, ale aj medzi obdobie, kedy pracujete a čakáte na výsledky, ale aj obdobie znechutenosti, ktoré je časté. Aspoň u mňa.

Sama viem o tom viac než dosť. Odišla som zo školy, ktorú som v podstate neznášala od prvého momentu a aj sa mi uľavilo, že sa nemusím tváriť nadšene a aj tak som bola v kuse znechutená. 

Je to ťažké, povedať to rozumne a bez zbytočných emócií hlavne rodine. Predtým si naplánovať čo ďalej, aby ste mohli okamžite argumentovať, keď sa vás na to opýtajú, čo je prirodzené. Lebo snažiť sa o niečo čo aj tak v konečnom výsledku nebude dobré a budete len ďalší čo vyštudovai tú školu. Hmm, nie, ďakujem.

Ľahko sa mi to teraz píše, ale verte mi, premyslela som si to veľmi dobre a premýšľala som nad tým niekoľko mesiacov, ale tie stresy a všetko okolo toho ma zožierali, ale!

Som šťastná.Teda relatívne teraz.

 Za to, že moje katastrofálne zdravie sa dostáva do normálu. Stále neviem odpovedať na otázky, ktoré dostávam pomerne často, čomu sama nechápem, kedy budem opäť zdravá. Neviem, dúfam, že čoskoro! To sa nedá naplánovať, ale snažím sa bojovať a sama sa teším, že to najhoršie je už za mnou. 

 Viete, uvedomila som si, že zdravie je najprednejšie a asi aj ono vedelo, že som neni na jednej nemenovanej univerzite, ktorú popisujem hore vyššie, šťastná. A dalo tomu všetkému stopku. 

VĎAKA BOHU!

Musím sa priznať, že opäť som urobila krok späť, ale rozhodla som sa zaťať a povedala som si, že to bude vyzerať aspoň dobre v mojom portfóliu, pokiaľ tam bude svietiť krátke štúdium na ďalšej nemenovanej škole. (Skutočne aspoň teraz nechcem písať konkrétne názvy škôl, napriek všetkému čo sa udialo, sú to moje subjektívne pohľady a nebolo by to odomňa korektné, voči tým inštitúciam.)

Stále mám v hlave moje rozpracované projekty a pred nedávnom som dostala otázku, že kedy vôbec stíham žiť, keď neustále tvorím, chodím do školy, potom študujem atď...

Odpovedala som, že práve to je môj život. Síce som už veľakrát unavená, aleskutočne to ma dobíja energiou a aj preto som odišla z predošlej školy. Začala som študovať ďalšiu, síce tam budem len dva roky a pripravujem sa popri tom na môj pomyselný Olymp a pevne dúfam, že sa mi podarí dostať sa tam kde chcem. 

A to kvôli sebe, lebo to chcem v prvom rade dokázať sebe samej. Pretože chcem lepší život. Viem škola, ani titul nezaručí úspešnú prácu ani šťastný život do budúcna, ale už nechcem byť v škatuľke a zatvárať sa pred všetkým, lebo čo ak to neni dosť dobré.

Chcem to skúsiť. Už som premrhala veľa času nad ničím. Verím si, preto aj vy si 

Verte! 

Ani ja neviem, či uspiem. Veľmi by som chcela, lebo robím preto všetko. Aspoň ja mám ten pocit. Síce niekedy si človek povie, že už nevládze, ale verím si, že to zvládnem, lebo každý je jedinečný a áno, všetko tu už bolo, ale spôsob, ako to predstavíme verejnosti je na každom z nás. 

Lebo každý je originál. Áno, je to katastrofálna veta, ktorú nájete pomalinky v každom motivačnom videu alebo článku, ale je to pravda, uznávam.

Poďme urobiť svet krajším. Ak nie celý tak aspoň ten náš, ktorý spočíva z radostí aj starostí.

Tvorte, pracujte, ale aj oddychujte! Milujte každý nový deň, aj keď sa nezačne práve pozitívne. Možno práve ten vám zmení celý život. A ak nie celý život, tak aspoň vyčaríme ostatným úsmev na tvári.

 

Natália ;)

Budúci článok, ktorý čoskoro zverejním bude čisto o mojej tvorbe + malá fotodokumentácia mojej najnovšej tvorby. Máte sa na čo tešiť, :) 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?