Výtvarné umenie je o subjektívnom názore

Autor: Natália Šimonová | 10.8.2015 o 0:00 | (upravené 10.8.2015 o 23:09) Karma článku: 1,92 | Prečítané:  254x

Neznášala som umenie.  Posledných 5 rokov viem, že to pre mňa znamená všetko. Tak sa Vám teda predstavujem. Výtvarníčka, Natália Šimonová. Je to beh na dlhé trate. Tak sa radšej prezujem do tenisiek. Poďte si so mnou zabehnúť kúsok

Dokáže človek prežiť ešte v tomto svete? Buďme pozitívne mysliace osoby. Myslím si, že áno. Len musíme dodržať pár vecí. Snívajme, milujme a uskutočňujme čo zbožňujeme, ale zároveň stojme pevne nohami na zemi a pozerajme sa pravde do očí. Prijímajme život v takej podobe v akej sme ho dostali. Aj tak máme stále čas na zmeny, nami vykonané.

 

Som klasická mladá žena, študentka, vykonávajúca možno pre iných nevšedné, ja neviem, možno trošku občas kontroverzné povolanie. Keď sa predstavím a poviem, že som výtvarníčka ľudia si predstavujú všetko možné len nie to čo robím ja. Netvrdím, že maľujem najhoršie, to nie v maľbe sa ma ľudia snažia chápať, ale keď vidia, že aké vyrábam šperky, tak sa chytajú zväčša za hlavu. Keď som študovala na jednej nemenovanej univerzite, kde som úspešne vydržala rok, tak sa stávalo bežne, že ma ľudia buď zbožňovali alebo posielali na psychiatriu.

Viete, občas je ťažké pozrieť sa na mladú výtvarníčku, ktorá má svoj vlastný názor a prezentuje sa svojimi šperkami, ktoré mnoho ľudí nenazve šperkom, pretože to je pre nich len lyžica alebo nejaký "transformátor". Oukej, beriem, ale prečo sa nepozastavujeme nad inými vecami a dokáže nás doslova rozhodiť úprimnosť človeka, čo sa týka umeleckého prejavu. Fajn, nemusí to byť len umelecký prejav stačí akýkoľvek. Ako tak uvažujem aj ja som dosť konzerva a či chcem alebo nechcem mám predsudky. To je asi v nás v ľuďoch, aspoň ja si to myslím. Občas si aj ja sama poviem, zase zabehnem do umenia, že akože sorry, ale toto je otras. A popritom sa ten chudák, umelec snaží o to isté čo mnohí z nás, ak nie všetci.

Prežiť.

Ale nielen fyzicky, ale aj duševne. Kedže v tomto svete je to naozaj občas ťažké. Možno aj preto som začala písať tento blog, lebo som si povedala, že si chcem robiť tzv. umelecké zápisky. Ako píšem tieto riadky, tak mám rozmaľovanú jednu lebku a ako stále umelec amatér, pevne dúfam, že budúci študent jednej nemenovanej univerzity raz prežijem a nebudem musieť siahnuť po iných zdrojoch a zostanem pri výtvarnom umení. (Aby to nebolo mätúce, rok som študovala na jednej univerzite, teraz študujem niečo trošku odlišné a zároveň sa pripravujem na skúšky na inú univerzitu, komplikejšn, viem :D ) 

Umenie je to neskutočná pohoda a po tomto filozofickom článku sa opäť ponorím do toho čo tak veľmi milujem. Síce budem myslieť na tie osoby, ktoré človeku možno až tak neprajú, ale aj na ľudí, ktorí si povedali, že pri mne budú stáť a ja im za to ďakujem. Možno aj preto som si teraz trošku skomplikovala život, s tým, že som chcela dokázať pre mňa nemožné a aj tak po roku nových skúseností a poklesnutého zdravia na úroveň -1000 sa teším na nové skúsenosti a nezvdávam sa, aj keď si uvedomujem, že to nebude ľahké. Ale ľahké alebo jednoduché variácie ma nikdy nebavili, preto som sa rozhodla ísť si za svojím. 

Na záver by som Vám chcela napísať jeden môj neviem či výrok, ale skôr moju myšlienku. " Výtvarné umenie je o subjektívnom názore" . Pokojne si namiesto výtvarného umenia vložte do tej vety slovo život, alebo akékoľvek slovo. Bude to Váš názor. Nikoho iného a tak aj žite. ;)

 

Natália ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?